MOJA CESTA
by JaRka
Kto je JaRka Hritzová?
CERTIFIKOVANÝ VÝŽIVOVÝ PORADCA
Som skoro ako každá iná obyčajná žena po štyridsiatke. Pracujem, podnikám, vychovávam pubertiakov, starám sa o psíkov, periem, žehlím, upratujem....
Áno, nie vždy mám načas navarené, nie vždy mám včas opraté, o žehlení asi hovoriť nemusím. Som proste ako každá iná pracujúca žena, matka…a ako iste viete, nie všetko je vždy ideálne.
Takmer ničím sa od vás nelíšim. Možno okrem jedného. Tú cestu, ktorú vy máte pred sebou, ja už mám takmer za sebou: Cestu za zdravým, funkčným telom, za postavou svojich snov.
„Keď nie teraz, tak kedy?“
...pýtala som sa samej seba pred rokmi, kedy som bojovala s miernou nadváhou. Našťastie nebola taká, aby stihla zasiahnuť do môjho zdravotného stavu, no určite nebola príjemná. So svojou postavou bojujem od útleho detstva. A budem úprimná, s rastúcim vekom je to ťažšie. Nie však nemožné. „Buď TERAZ alebo NIKDY.“.
Hľadala som cestu odbornej pomoci, hľadala som trénerov. Vyskúšala som mnohých. Chcela som, aby mi pomohli so stravou a s cvičením. Až neskôr som zistila, že to, čo si od nich kupujem sú často krát len skopírované jedálne lístky, ktoré boli pôvodne tvorené pre niekoho. A možno ani neboli tvorené nimi. Bola som sklamaná. Vzdávala som to opäť a opäť. Vstávala tiež opäť a opäť.
Začala som sa sama vzdelávať. A dopadlo to takto:
Dnes sa na mňa obracajú ženy z rôznych častí sveta a mne je cťou byť súčasťou ich cesty za ich zdravším, funkčnejším, či štíhlejším telom. Nekopírujem jedálne lístky, učím ich tvoriť si vlastné. Učím ich, ako sa stravovať aby si mohli dosiahnutý cieľ udržať navždy. Nie diétami, ale trvalou zmenou stravy. Navždy. Ponúkam trvalé riešenie týchto problémov.
Moja cesta
Všetko sa to začalo mojím narodením. A len chvíľu potom začal v podstate môj celoživotný boj s mojim telom, ktorý sa už chvalabohu v podstate skončil.
To čo s ním robím teraz, sú už len vylepšovania maličkých „chybičiek krásy“, ktoré doladí správna strava a pohyb.
Mala som tri mesiace keď mi moja mama začala zahusťovať mlieko krupicovou kašou a pol roka keď začala kŕmiť fazuľovou polievkou s rožkom. Prečo? Lebo som bola strašne hladná (apropo to mi zostalo dodnes…). Jedlo mi naozaj veľmi chutilo. Moja babička ma dokonca začala volať Papačka. Jedla som vždy a všade a s každým. Čokoľvek. To, že som si už vtedy takto zarábala na metabolický problém samozrejme nikto nikdy neriešil. Veď dieťa z toho vyrastie, alebo to vybehá. Takto to ale v skutočnosti vôbec nefunguje.
Čím všetkým som si musela prejsť
aby som jedného dňa mohla pomôcť nielen sebe, ale tebe…
Na základnej škole som bola pevnejšia, veď základy mi dobre položili. Nikdy som nemala vzťah k pohybu, k telesnej výchove. Ako posledná som dobiehala (pardon dokráčala) 1500m beh či 12 minútovku… ja so to priam nenávidela.
Prichádzalo však obdobie puberty, kedy mi prestávalo byť jedno, ako sa na mňa chlapci pozerajú. Moje kroky viedli do súboru moderného tanca, kde som síce bola tou najzavalitejšou tanečnicou, ja som to však milovala a pohyb mi v konečnom dôsledku prospel.
Neskôr som prevzala súbor so spolužiačku ako tanečná inštruktorka, pričom sme učili mladšie deti. Tam už bolo pohybu menej a pri mojej výške 164 cm som dosiahla hranicu 65 kg. Zdesene som pozerala na tú ručičku na váhe u kamarátky a neverila vlastným očiam (váhu sme doma nemali, poslednú váhu zo školy som si pamätala 54 kg). A tak v mojich 18tich začala moja prvá „diéta“.
Jedla som to čo dovtedy, len som zmenšila porcie na polovicu, zvýšila príjem vody a ono to išlo. Bola som mladá, pred 20tkou.
S prvou prácou prišiel prvý nápad: POSILŇOVŇA. Nemenované fitness časopisy som si občas kupovala asi od svojich dvanástich rokov. Všetky ich mám dodnes, tie vyšportované telá sa mi páčili vždy. A tak prišiel prvý tréning. Pán tréner v malej mestskej posilňovni si ma chcel „vyskúšať“ tak mi na výpony na špičkách naváľal toľko závažia, že som týždeň nevedela chodiť. Takú svalovku som dovtedy nezažila. A už ani odvtedy napriek tomu, že ma sprevádza veľmi často. Ako som do posilňovne prišla tak som z nej odišla s tým, že toto ozaj nebol dobrý nápad.
“Prečo to mnohí robia tak, že vás odradia, namiesto toho, aby vás motivovali?”
Od tanca, cez nepodarený jeden silový tréning som prešla k aerobiku. Tu som uspela aj ako inštruktor. Mala som zopár svojich hodín týždenne a náruživo som chodila aj na hodiny svojich kolegýň. Na všetky hodiny som chodila na bicykli niekoľko kilometrov, čím som si dopriala pohyb navyše. Moja váha sa vtedy hýbala niekde okolo 57 kg, podotýkam, že pri 8-10 hodinách aerobiku týždenne, plus ďalšie aktivity. Bola som ok. Akože.
Časom prišlo dieťa a tam sa môj všetok pohyb skončil. Rodiť som išla ako 86kg vorvaňa, ktorá sa tesne pred pôrodom zasekávala vo vani a nadávala snáď na celý svet. Áno, najviac na muža. Hahaha. Z pôrodnice som išla ako 69 kg mamička, ktorá to do roka popri kojeniu dotiahla na 74 kg.
Na niekoho táto fáza v živote matky pôsobí ako spaľovač. Ja som toto šťastie samozrejme nemohla mať. Trvalo mi celých 7 rokov kým som sa dostala znova k hranici 60 kg. Opäť mi pomohol aerobik a body tonning, ktorý som stíhala popri práci zasa ako inštruktor. Čo čert nechcel, zrušili nám priestor v ktorom som s dievčatami cvičila.
“Nič nezaberalo, hoci som zaplatila nemalé peniaze…”
Behom nasledujúceho pol roka sa so mnou udiali tri zásadné zmeny. Prestala som cvičiť, prestala som fajčiť (po 16tich rokoch) a o ďalšie dva mesiace som vysadila hormonálnu antikoncepciu. Výsledok do pol roka = 74 kg opäť, zas a znova. Tak som si zasa poskúšala nejaké tie diéty. Neudialo sa vôbec nič. Cvičila som po večeroch doma – nič. Stravu som v mojom rozprávaní zámerne výrazne nespomenula lebo celé tie roky som jej proste nerozumela. Chápala som čo sú kalórie, chápala som že musím menej zjesť a viac vydať ale ako náhle som prišla k článku o bielkovinách, tukoch, cukroch, nutričných hodnotách, gramoch potravín….moje myslenie vypínalo a nedokázalo sa ani len sústrediť, nieto ešte pochopiť. Váha mi lietala hore dolu a každou jednou úžasnou diétou, či už nízkosacharidovou alebo nízkotukovou alebo tukožrútskou, ryžovou, Mačingovou a mnohými inými. Toto všetko mi pomáhalo zostať v nikdy nekončiacom kolotoči jojo efektu. Nevyhla som sa ani ananásovým zázračným pilulkám, šejkom, ktoré nahrádzali stravu. Ja som si vo svojom živote skúsila už asi naozaj všetko. Bez trvalého úspechu.
V roku 2014 som sa zoznámila s mojim partnerom Jurajom a do roka som schudla prvých 10 kg. Tuším sme žili z lásky . Vtedy som však znova zachytila motiváciu a začala som sa cielene snažiť.
Nakúpila som si činky, gumy, hrazdu atď., cvičila som doma každý deň. Moja váha však neklesala. Ona stúpala!!! Motivácia bola veľmi rýchlo viete kde. Dnes už viem prečo, ale vtedy som sa strašne hnevala. Mala som pocit že som v koncoch a netuším ako ďalej a tak som oslovila jednu nemenovanú fitnessku. Poslala mi tréningový a stravovací plán. Tréningový plán bol povedzme v poriadku, ale ten jedálniček naozaj nebudem komentovať. Ako laik som čakala presný popis toho čo mám jesť a nie skupiny jedál, ktoré môžem a ktoré nemôžem. A ktorých dodržiavanie aj tak nikam neviedlo.
Odvtedy som stretla niekoľko fitnessiek. Zaplatila niekoľko trénerov. Zakúpila si niekoľko jedálnych lístkov a tréningových plánov. Peniaze do toho investované vo vlastnom záujme nebudem rátať. Neprechádzal ma však pocit, že mi nechcú dať všetky informácie. Myslela som si, že mi nechcú alebo nevedia proste po lopate vysvetliť, ako to mám vlastne robiť. Stále mi bolo všetko nezrozumiteľné a nejasné. Hovorila som im, že nie som ovca, aby som do konca života opakovala stále tie isté lístky dokola. Prosila som ich, aby mi to vysvetlili, že ja tomu chcem rozumieť, keďže som nedokázala dlhodobo fungovať na tých jedálničkoch. Neudialo sa tak.
Zaradila som teda už aj dvojfázové tréningy. Len aby som nemusela v zásade meniť stravu, keďže som stále nevedela, ako na to. Snažia som sa nájsť spôsob, ako tú stravu oklamať. Myslela som si, že ten, čo povedal že 80% úspechu je v strave bol určite len lenivý poriadne cvičiť.
"Dnes už viem, ako veľmi som sa mýlila a môžem povedať, že schudnúť sa dá aj bez cvičenia a že strava je 95% úspechu."
A tak som začala študovať výživu sama. A DNES UŽ VIEM. Od januára 2016 až po dnešný deň som urobila pod vedením samej seba najväčší pokrok v mojom živote. Dnes mám svoju bežnú váhu 58-60 kg a okolo 17-20% tuku čo je vzhľadom na môj vek podľa štatistík hlboký podpriemer. Svalovej hmoty mám nadpriemer, oblečenie XS, S. Cvičenie a zdravá strava sa stali mojou dennou rutinou, radosťou a neutíchajúcou motiváciou. Choroby ma vďaka vyváženej strave obchádzajú, zvládam popri práci a cvičeniu veľkú domácnosť, podnikateľské aktivity aj rolu matky. Nespoznávam samú seba, ako aj ľudia, ktorí ma stretávajú a dlho ma nevideli a chválou nešetria. Je to úžasný pocit. A o toto všetko sa chcem s Vami podeliť.
Táto myšlienka podelenia sa vznikla náhodou, keď som naučila správne sa stravovať moju najbližšiu rodinu. Prvé výsledky na seba nenechali dlho čakať. Ani záujem ďalších ľudí v mojom okolí.
Tak som si povedala, prečo nie. Dnes mám za sebou tisícky spokojných klientov, ktorým som pomohla. Táto moja vášeň sa stala mojím životom, je to moja práca i hobby. Ak robíte to, čo vás baví, už to nie je práca. A aj vďaka vám môžem takto žiť a som vám vďačná aj za to, že vám môžem pomôcť.